Forbes WomenVoice powered by PORSCHE prináša sériu inšpiratívnych rozhovorov o úspešných ženách, ktorých hlas si zaslúži počuť celé Slovensko.
PORSCHE vybralo niekoľko žien, ktoré zobrali svoj život pevne do vlastných rúk a idú jasne za svojím cieľom. Takisto ako PORSCHE na cestách – rýchlo, ľahko, s energiou a s istotou. Nechajte sa inšpirovať ich životnými úspechmi a odhodlaním s akým sa každý deň púšťajú do svojej práce.
Slávka Zámečníková: Byť speváčkou je poslanie na celý život
Bol operný spev vždy vaším snom?
Nebol ani tak mojím snom, ako bol skôr neoddeliteľnou súčasťou môjho života. Spievala som už v škôlke a neskôr som chodila na Základnú umeleckú školu. Stále som sa obklopovala hudbou, aj keď sa jej nikto z mojej rodiny nevenoval. Ťahalo ma to k hudbe inštinktívne.
Ako sa mladé dievča rozhodne, že ude práve opernou speváčkou?
Vedela som, že sa chcem venovať spevu, keď som prvý krát zažila operu naživo. Mala som pocit, že toto je presne to, čo chcem robiť - mať schopnosť dotknúť sa niekoho emócií takým spôsobom, ako sa v tej chvíli táto opera dotkla mňa. Bola to Predaná nevesta v SND a mala som asi 16 rokov.
V dnešnej dobe máme veľa mladých, ktorí chcú byť spevákmi. Ako je to s operným spevom? Je o tento špecifický druh spevu záujem?
Záujem určite je, ale na Slovensku nie je toľko možností ako v zahraničí. V Nemecku je viac ako osemdesiat operných domov, na Slovensku máme len tri. Kultúra je na inej úrovni, lebo je podporovaná štátom. U nás kultúra trochu stagnute a tým trpia práve tí speváci, ktorí nechcú ísť do zahraničia... Prejsť na celý článok
Zuzana Šimeková: Myslieť na svoje potreby nie je sebeckosť
Prečo ste sa rozhodli zamestnať v zahraničí?
Hlavná motivácia bola učiť sa od skúsenejších v oblastiach, ktorým som sa venovala. Vedela som, že ak chcem byť kompetentná, potrebujem vedomosti a skúsenosti. Vždy ma motivovala snaha učiť sa a niekam sa posunúť, no zároveň som sa chcela vrátiť domov na Slovensko. Momentálne som tu veľmi spokojná. Nikdy však nehovorím nikdy a so zahraničím stále udržujem kontakt.
V dnešnej dobe si veľa ľudí berie toho na plecia až príliš. Kedy by mali spozornieť?
Neexistuje správny model či varovný signál. Je v zásade v poriadku, ak má človek veľa práce, pokiaľ ho to baví a nevyčerpáva ho to. Ak sa ráno zobudí, je spokojný so svojím životom a neubližuje svojmu okoliu alebo sebe, asi nie je dôvod niečo meniť. Ja som však postupne strácala chuť. Vedela som, že je niečo zle, ale nevedela som, čo presne. Prestala som sa tešiť a začala som mať zdravotné problémy. Pocit voľného víkendu bol pre mňa mrhanie časom. Bola som motivovaná len výkonmi a očakávaniami. Pre mňa osobne to bol znak toho, že to začína byť nezdravé.
Myslíte si, že sa firmy na Slovensku dostatočne venujú duševnému zdraviu svojich zamestnancov?
Som milo prekvapená, koľko firiem sa na nás v poslednej dobe obracia a začínajú sa tejto téme aktívne venovať. Snažia sa vytvoriť prostredie, v ktorom ľudia cítia podporu, kde môžu rásť a budú schopní efektívne fungovať ako jednotlivci aj ako tím. Dnes sa veľa hovorí...Prejsť na celý článok
Mária Virčíková: Technológie sú naša budúcnosť, môžeme byť ich súčasťou
Lákali vás technológie od malička? Čo vás na nich najviac fascinovalo?
Umelú inteligenciu a virtuálnu realitu som ak dieťa nepoznala. Moji rodičia boli vysokoškolskí profesori, takže som vyrástla na univerzite a myslela som si, že aj mne je súdená kariéra v akademickom prostredí. Vždy som sa chcela venovať výskumu, pretože ma baví objavovať a tvoriť nové veci. Ženie ma dopredu myšlienka, že raz budú ľudia využívať niečo, čo vymyslím a niečo tu po mne ostane. Technologický pokrok nezastavíme, ale môžeme byť jeho súčasťou a rozhodovať o tom, ako bude vyzerať svet našich detí.
Myslíte si, že majú ženy rovnaké možnosti presadiť sa v IT oblasti, ako majú muži?
Ženy, ktoré sa odhodlajú presadiť sa v IT, majú rovnaké možnosti ako muži. Vyspelé firmy si čoraz viac uvedomujú výhody rôznych kolektívov. Firmy tiež zavádzajú programy na podporu žien v pracovnom prostredí. Stále máme stereotypy v spoločnosti, že niektoré študijné odbory nie sú pre dievčatá vhodné, ako napríklad IT. Často sa potom stáva, že dievčatá, ktoré na to majú predpoklady, sa rozhodnú pre niečo iné. Slovenská organizácia Aj Ty v IT sa snaží tieto stereotypy búrať a podporuje ženy a dievčatá na ceste k IT...Prejsť na celý článok
Petra Kotuliaková: Ženy sú budúcnosťou slovenskej IT sféry
Prečo ste sa rozhodli venovať práve oblasti IT a zastúpeniu žien v nej?
V IT som videla množstvo príležitostí pre ženy, ktoré ich však z neznámych dôvodov obchádzali. Nerozumela som, prečo je tomu tak a chcela som to zmeniť.
Ako vznikla myšlienka založiť Aj Ty v IT?
Chcela som, aby sa dievčatá zoznámili s technológiami vo veku, keď si budúcnosť len formujú. Moja túžba bola, aby ich štúdium a ďalšia práca boli spojené práve s IT, zdalo sa mi logické mať viac žien v oblasti, ktorá silne ovplyvňuje náš každodenný život.
V čom je toto povolanie zaujímavé pre ženy? Čo si myslíte, prečo sa rozhodnú skúsiť prácu práve v tejto oblasti?
V IT je každý deň iný. Zároveň je to oblasť, kde si viete vyberať, v čom sa chcete rozvíjať. Nie je to iba programovanie v zmysle písania kódu. Veľa našich absolventiek prichádza za nami s vetou: "Vždy som to chcela skúsiť." Vtedy vieme, že prišiel správny čas, aby sa vzdelávali a našli si svoje miesto práve tu. Prejsť na celý článok
Michaela Musilová: Za svojím snom chcem ísť až do vesmíru
Ako vyzeralo detstvo budúcej astrobiologičky? Ťahalo vás to odmalička k vesmíru?
Ako dieťa som milovala sopky a tiež ma fascinoval vesmír, hlavne mesiace planét Jupiter a Saturn. Otec pracoval ako diplomat v Amerike a zorganizoval stretnutie prvého slovenského kozmonauta Ivana Bellu s posledným mužom, ktorý bol na mesiaci, Genom Cernanom. Stretnutie s tými dvomi pánmi bolo pre mňa kľúčové, uvedomila som si, akú majú úžasnú prácu a že by bola pre mňa ideálna.
Kedy ste sa rozhodli, že chcete pracovať v NASA? Čo vás k tomu viedlo, bol to váš sen?
Keď som mala pätnásť rokov, uvedomila som si, že na štúdium v Amerike si nezarobím a bez toho sa do NASA nedostanem. Rozhodla som sa, že sa toho sna vzdám, avšak vtedy som videla dokumentárny film Mimozemšťania z hlbín od Jamesa Camerona, v ktorom som prvýkrát počula o astrobiológoch. tento film ma inšpiroval a rozhodla som sa, že nájdem cestu, ako sa do NASA dostať. Šesť rokov nato som v NASA už pracovala a dokonca som sa s Jamesom Cameronom aj stretla. Poďakovala som sa mu za to, že mi vďaka svojmu filmu pomohol rozhodnúť sa, čím budem.
Aké boli reakcie vášho okolia, keď ste sa rozhodli splniť si tento sen?
Mojim blízkym sa moje nadšenie páčilo, ale báli sa, či tento ambiciózny sen zvládnem, kedže ma finančne nemohli podporiť... Prejsť na celý článok
Alexandra Kolenová: Verím, že raz budeme schopní vyliečiť všetky deti
Čo vás inšpirovalo k tomu stať sa lekárkou?
Ako malé dieťa som bola veľmi skoro konfrontovaná so skutočnosťou, že utrpenie je neoddeliteľnou súčasťou ľudského bytia. Myslím si, že potreba pomáhať a zmierňovať ľudské utrpenie vo mne prirodzene dozreli. Zároveň som sa vždy veľmi rada učila, spoznávala, veľa som čítala a túžila nachádzať odpovede na ťažké otázky. Medicína mi pripadala ako veľmi zmysluplná oblasť, kde sa to môže prepojiť.
Prečo ste sa rozhodli pracovať práve na onkológii?
Medicínu som študovala v Brne. Tam som cez malé okno na dverách prvýkrát nahliadla na Oddelenie detskej onkológie. Na jednej strane sa ma to hĺbkou bolesti z nepochopiteľného utrpenia detí bytostne dotýkalo, vnímala som tvšak tiež, že je to odbor s nesmiernym nárastom poznania, vedeckým pokrokom a predstavuje jeden z najúspešnejších príbehov modernej medicíny. V čase štúdia mi ani len nenapadlo, že by som mohla mať príležitosť byť súčasťou tejto špecializácie.
Pracovali ste aj v zahraničá, poznáte teda aj iné formy liečby. Keby ste mohli na Slovensko "priniesť" spôsob liečby alebo technológiu, aká by to bola?
Dostupnosť precíznej molekulárnej diagnostiky pre všetkých pacientov s nádorovým ochorením. V zahraničí majú onkologickí pacienti vyššie šance, že budú zaradení do klinickej štúdie, či už akademickej alebo farmaceutickej, a tak majú možnosť dostať inovatívnu liečbu v skorých fázach. Priala by som si, aby bol náš systém a naše prostredie ústretovejšie pre akademické medzinárodné klinické skúšania. Prejsť na celý článok