Matúš Bajbar a jeho Porsche 997 911 GT3 RS: Splnený sen

14. december 2020
10 minút čítania

Ako to vyzerá, keď si mladý chalan splní svoj najväčší sen? Matúš Bajbar je exemplárny príklad toho, že si treba ísť za svojím cieľom a nepoľaviť. S jeho autom ho spojila aj náhoda a šťastie. Svoj sen si odvtedy užíva plnými dúškami.

14. december 2020 10 minút čítania

Text: Juraj Hrivnák, foto: autor a archív Matúša Bajbara

Popíš mi trochu tvoju automobilovú minulosť.

To bude zaujímavé. Keď som sa ako mladý vrátil zo študetnsko-pracovného pobytu v Austrálii, potreboval som nejaké auto. Najprv som poškuľoval po nejakom SUV (paradoxne sa mi páčilo aj Porsche Cayenne prvej generácie), ale kamarát, ktorý pracoval v Honde ma od toho odhovoril a ponúkol mi dieselový Civic – prvé UFO. Mal obrovský krútiaci moment, jazdil parádne a mňa si získal. Tak som ju kúpil a bol som s ňou veľmi spokojný. Neskôr som sa spoznal s ďalším kamarátom, ktorý mal verziu Type R. Keď prišla na trh jej limitovaná edícia, ponúkol mi na predaj tú svoju. Do troch dní som predal svoju, kúpil tú jeho a v ten moment sa mi začal meniť svet. Prišiel som na chuť precíznej jazde, atmosférickému motoru s lineárnym nárastom výkonu, vysokým otáčkam, skvelým reakciám na plyn a perfektnej manuálnej prevodovke. Začal som sa zaujímať o techniku jazdy, naučil som sa robiť medziplyny a postupne som aj vďaka super partii neustále šoférsky rástol. Neskôr som Hondu začal aj upravovať a držal som sa prísne funkčných úprav. S partiou sme sa pustili aj do pretekov do vrchu. Keďže sme pravidelne jazdili na babe, ja som si to zamiloval.

Časom som dospel do štádia, kedy mi už predný náhon nestačil a chcel som vyskúšať zadnokolku. To najlepšie, čo vtedy existovalo, bolo Porsche 911 GT3 RS. Vo všetkých prestížnych časopisoch toto auto novinári označovali za absolútny vrchol v oblasti čistokrvných šoférskych áut, takže sa z neho prirodzene stal môj nereálny sen.

Ako sa z neho nakoniec stala skutočnosť?

To je tiež skvelý príbeh. V roku 2014 som natrafil na český inzerát, kde jeden pán predával sivú 997.2 GT3 RS. Rozhodli sme sa aj s kamarátom, že sa na ňu pôjdeme pozrieť, za to nič nedáme. Keď sme sa stretli s predávajúcim, bol veľmi prívetivý. Auta sa chcel zbaviť, vraj sa ho trochu bál. A potom mi sám ponúkol, nech sa ideme previezť. To som nečakal. A ešte viac ma prekvapilo, keď mi dal do ruky kľúče od auta, nech si ho vyskúšam ja. A to bol osudový moment. Keby nenastal, dnes v mojej garáži GT3 RS nestojí.

Jazdili sme v okolí Karlových Varov, kde sú nádherné cesty a ja som sa to auto po krátkej rozcvičke začal tlačiť. Zužitkoval som všetko, čo som sa naučil na Honde. A to, čo to Porsche predvádzalo, bolo úžasné. Ten zvuk, reakcie, výkon, grip, ale aj úžasná prevodovka a dokonale rozmiestnené pedále... Bol som v absolútnej nirváne. Najlepšie však bolo, že rovnako sa cítil aj majiteľ auta. Vraj ho v tom aute nikdy nikto tak nepreviezol. Naša testovacia jazda sa pretiahla na vyše hodinu a pán mi povedal, že to auto nechce predať nikomu inému, než mne. A ja som si po jazde uvedomil, že ho vo svojom živote potrebujem a spravím čokoľvek pre to, aby som ho získal a začal som reálne vymýšľať, ako naň zohnať peniaze.

Nakoniec som speňažil a rozpredal všetko, čo som mohol. Trvalo to však dlho. Pán mi auto držal, ale akurát po piatich mesiacoch, keď sa mi podarilo získať všetky potrebné finančné prostriedky, som sa mu ozval a on mi oznámil, že dostal dobrú ponuku a auto už predal.

Vzápätí však Honza Červenka (automobilový novinár, pozn. red.) uverejnil, že jeho kamarát predáva túto oranžovú GT3 RS. Niekto mu napísal, že ja zháňam podobné auto a on sa mi potom ozval osobne. Auto bolo pridrahé, ja som váhal, ale nakoniec sa mi ozval sám majiteľ, spravil mi dobrú cenu a ja som získal auto s 10 000 najazdenými kilometrami v perfektnom stave. Je to síce predfacelift, ale tie sú oveľa vzácnejšie (vyrobilo sa ich iba 1 106 kusov), takže som naozaj veľmi spokojný. Keď som toto auto kúpil, poslal som fotku tomu pánovi, ktorý mi dlho držal tú sivú, aby som mu ukázal, že som ho nenaťahoval a naozaj som si splnil sen.

Hodnota tvojho auta bola istý čas mimoriadne vysoko. Nemal si niekedy chuť auto predať a zarobiť na tom?

Áno, keď sa predstavila generácia 991 vybavená výlučne prevodovkou PDK, stúpli ceny mojej generácie GT3 RS až na dvojnásobok. Bolo to krátko po tom, čo som kúpil tú svoju. Dokonca aj jej bývalý majiteľ mi volal, že keby vedel, čo sa stane, tak ju nepredá. Lenže ja som si splnil sen, ja som nemal vidinu peňazí a tak som ani len nepomyslel na to, že by som ho mal predávať, aby som zarobil. Robí mi radosť, vždy som z jazdy v ňom nadšený. Tie pocity by mi peniaze nepriniesli. Možno by som si za ne kúpil novšiu generáciu, ale tá už nemá pretekársky motor od Mezgera a vtedy nikto netušil, či ešte bude GT3 aj s manuálom. Ja to auto nemám pre uchovávanie hodnoty. Jazdím na ňom, chodím na výlety, užívam si ho. To má pre mňa cenu. Ja chcem, aby toto auto jedného dňa zdedil môj syn a potom jeho syn...

Keby si mal v dnešnom kontexte popísať 997 GT3 RS, ako by si ju zhodnotil? Aké je to auto?

Páči sa mi, že jazdiť na ňom nie je jednoduché. Treba mať správnu techniku jazdy. Prekonať prvotnú nedotáčavosť, ktorá vychádza z koncepcie auta, tvrdým brzdením až do zákruty a potom využiť dostupnú trakciu na rýchly výjazd. Keď na tomto aute jazdím rýchlo, zapotím sa. Človek si to musí odmakať, všetko je krásne mechanické a dáva mi to krásnu spätnú väzbu. A aj keď 415 koní sa dnes nezdá veľa, toto auto je ľahké (okolo 1 370 kg). Mnoho pasažierov mi potvrdilo, že pocitovo sa vyrovná oveľa silnejším autám.

Páči sa mi, že tvoje auto nie je len garážová kráľovná, ale reálne ho využívaš. Kde všade si s ním bol?

Áno, vlastnoručne som na ňom spravil už vyše 40-tisíc kilometrov, čo mnoho majiteľov GT3 RS nemôže povedať. Buď sú schované pod plachtou kdesi v garáži, alebo ich len leštia a boja sa ich vytiahnuť von, aby náhodou nenajazdili kilometre navyše. Keď potom vidia moje fotky z výletov na Instagrame, píšu mi, ako mi závidia, že som tam bol, a že je to ich sen... Pritom to auto im stojí v garáži.

Môj názor však je, že keď auto jazdí, je v lepšej kondícii. Keď totiž v motore necirkuluje olej a kvapaliny, začnú starnúť tesnenia, všetko začne tiecť... Ja som nemal žiaden takýto problém. Každý rok chodím s autom do Álp, či už do talianskych Dolomitov, alebo do Rakúska, Švajčiarska... Mám na to vyhradený celý mesiac a čakám len na správne počasie. Na Grossglockneri už mám svoju obľúbenú chatu pod vrcholom. Majitelia ma už poznajú a keď im zavolám, vždy si pre mňa nájdu nejaké miesto. Samozrejme, mám pojazdené aj celé Slovensko, všetky horské priesmyky a pekné cesty, čo tu máme.

Auto je v perfektnom stave. Ako sa oňho staráš?

Vždy mu poskytnem servis skôr, než by podľa servisnej knižky malo dostať. Olej mením každých 5 000 kilometrov, olej v prevodovke každých 10 000... Auto si servisujem sám s mojím kamarátom, vediem si vlastnú podrobnú servisnú knižku s faktúrami... Zatiaľ som na ňom okrem náplní a spotrebného materiálu nemusel nič riešiť. Na aute je sklokeramická ochrana laku Modesta, pričom vpredu je dokonca aj priehľadná fólia a ochrana je nanesená aj na ňu. Vďaka tomu mi vôbec nežltne. Auto si udržiavam v garáži s kontrolovanou teplotou a vlhkosťou, aj v interiéri mám odvlhčovač vzduchu. Auto je ozaj v stave nového.

Už si kupoval náhradné PCCB?

Iba platničky. Prvé som zodral za 20 000 kilometrov, ale priznám sa, že to som s tým autom jazdil naozaj naplno kde sa len dalo.

Ako vníma tvoje auto okolie? Predsa len, je veľmi oranžové a má veľké krídlo.

Mám rôzne skúsenosti. Od pozitívnych, po také, keď na mňa ľudia volali políciu, lebo som ich predbehol na diaľnici a hučí mi auto. Na pumpe si ma potom odstavili policajti, vraj im niekto volal, že hlučné oranžové Porsche ich predbehlo 200-kou, pritom som šiel tachometrových 150. Taktiež často zažívam, že sa ma ľudia snažia vyprovokovať, lepia sa mi na zadný nárazník, alebo mi na parkovisku zaklopú na okno a pýtajú sa ma, kam idem, koľko to auto stálo. Je to na dlhé rozprávanie, ale mám ozaj dosť veľa bizarných zážitkov.

Láka ťa aj nejaký zo súčasných modelov Porsche?

Určite áno, čokoľvek s prívlastkom GT3 ma zaujíma. Aj Cayman GT4 je veľmi dobré auto. Má ho môj kamarát a dosť som sa spotil, keď som sa ho v Alpách snažil držať. Predsa len má motor v strede, čiže ešte lepšie zatáča, plus je to modernejšie auto. Ale určite by som nové autá nevymenil za to svoje. Museli by to byť ďalšie autá v domácnosti.