Peter a jeho nádherná replika Porsche 356 Speedster
V tomto príbehu hrajú hlavnú úlohu náhoda, láska na prvý pohľad a odhodlanie. Peter je majiteľom krásnej repliky Porsche 356 Speedster už 10 rokov. A počkajte, až uvidíte jeho garáž!
Peter, kúpiť si nové alebo jazdené auto, to je celkom jednoduché. Ty si si však vybral o čosi komplikovanejšiu cestu. Povedz nám, aký je príbeh tvojho Porsche 356 Speedster? Ako si ho kúpil a čo si s ním robil, s akým cieľom?
Tú otázku – nové či jazdené – si trafil úplne presne a má to s tým priamy súvis. Chodil som na vysokú školu, mal som brigádu a chcel som si kúpiť nejaké auto. Začal som hľadať medzi jazdenými autami a všetci známi ma zavalili frázami typu „všetko má stočené kilometre, je to búrané, zavádza sa, klame sa“ a podobne. Už som si aj teda chcel kúpiť niečo nové, ale jedného dňa za mnou prišla moja mama s tým, že jej kolegyňa predáva starý VW Beetle (Chrobák). Ja som si pod ním predstavil jeho reinkarnáciu, VW New Beetle. Lenže v skutočnosti predávala naozaj pôvodný model z roku 1978. Ja som dovtedy na veterány nikdy nebol. Potreboval som auto na reálne každodenné vozenie, tak som povedal že také auto nechcem a nejako som to celé vypustil z hlavy. Po pol roku som sa dozvedel, že auto je ešte stále na predaj, ale za polovičnú cenu, pretože majitelia sa dostali do zložitej finančnej situácie. To sme si už s mojím otcom povedali že dobre, zložme sa na to a budeme to mať ako víkendovku. Len tak, pre zábavu. Veď to bolo iba 2 500 €. Keď sme šli auto pozrieť, bolo už podvečer. A keď na ňom chlapík prifrčal, ten zvuk, ten smrad... Bol som hotový, okamžite som si povedal, že to berieme. Už len pre tú srandu. Bolo to v roku 2008. Ja som si k tomu kúpil aj „slušné“ jazdené auto podľa pôvodného plánu, bol to Chrysler Sebring Cabriolet, s ktorým som pričuchol k jazde s otvorenou strechou.
Ako si sa preorientoval na Porsche?
No keď je raz človek majiteľom chrobáka, postupne zistí všetky tie veci. Chrobák, história, Ferdinand Porsche a jeho úloha, aby vymyslel lacné auto pre štyroch s maximálnou rýchlosťou cez 100 km/h... A tam nevyhnutne narazí na značku Porsche a jej históriu, pričom čoskoro nadobudne pocit, že Porsche je skrátka špička. Začal som po ňom túžiť, ale 911 bola v nedohľadne a ceny originálnych Porsche 356 tiež. Tak som si hovoril, že jedného dňa si kúpim 356 na dôchodok. Mal som to presne vysnívané – model Speedster, čierny, s koňakovým interiérom dreveným volantom, bielymi lemami... Presne, ako je to teraz.
Zvyknem si raz za čas otvoriť bazoš, autobazár a len tak pre zábavu hľadať Porsche. Raz som bol takto na služobnej ceste v Nemecku a našiel som na bazoši medzi inzerátmi s hračkami a šliapacími autíčkami inzerát s názvom „Predám Porsche 356“ a textom „Predám Porsche 356. Bez udanej ceny. Boli k nemu tri fotky, z toho asi dve stiahnuté z internetu. Nedalo mi to a zavolal som. Pán na druhej strane mi prezradil, že ide o reálne auto – repliku 356 Speedster. Povedal som mu, že sa na to auto chcem ísť pozrieť, lebo je to moja modla a sen. Pán počkal dva týždne, kým som sa vrátil zo služobnej cesty a dohodli sme si obhliadku. Došli sme na adresu a bola tam bytovka s klasickou podzemnou garážou. Až mi to bolo čudné, parkovať takéto auto medzi ostatnými autami. Ale vlastne to bolo aj dobre, pretože keď otvoril vráta, zbadal som medzi obyčajnými SUV a sedanmi toto – maličký Speedster. A zamiloval som sa na prvý pohľad. Možno práve preto, lebo „v mierke“ medzi ostatnými autami vynikli jeho rozmery a nádherné klasické tvary. To auto nebolo dokonalé – malo reproduktory vo dverách, chýbala nejaká puklica, nemalo biele lemy, bolo už trochu „ošumtelé“. Ale ja som bol paf. Môj otec doňho sadol a ja som povedal: „Toto chcem. Nech to stojí, čo to stojí, toto chcem!“ Išli sme teda traja v speedsteri na krátku testovaciu jazdu (museli sme vyzerať dosť smiešne), po ktorej mi majiteľ povedal, aby som sa rozhodol.
Počkať, už si poznal cenu?
Samozrejme som sa na ňu spýtal. On mi povedal „nebavme sa ešte o cene, najprv sa rozhodnite, či máte záujem alebo nie.“ Za normálnych okolností je to dosť ťažké, bez ceny, ale samozrejme ešte v ten večer som mu volal, že áno, mám záujem, ale nech mi povie reálne cenu. On mi navrhol, aby sme sa dohodli tak, že mi to auto dá po zložení zálohy dvetisíc eur na celý deň. Môžem s ním ísť hocikam, vyskúšať si ho... Vraj aby som si uvedomil, že to nie je nové Porsche a nedá sa s modernými modelmi porovnávať. Je to staré auto, ktoré jazdí ako staré auto. Ja som mu povedal, že to nie je potrebné, lebo ja mám Chrobák, ktorý má v podstate identickú techniku. On však trval na svojom. Mne sa v dohodnutý termín nepodarilo zohnať zálohu pre problémy v banke. Chcel som mu nechať svoje auto, ale on mi povedal, že to je jedno, čo on bude robiť s mojím autom (smiech). Tak som si šiel na pár hodín zajazdiť a vrátil som sa s tým, že mám záujem, ale už naozaj chcem poznať cenu. On ma pozval k sebe do práce na ďalší deň, že tam sa na cene dohodneme. Nechcel na aute zarobiť, videl, že ja ho naozaj veľmi chcem. Ja som ale stále nevedel, o čom sa bavíme (smiech). Dvadsať, tridsať, štyridsať tisíc? Ja ako študent popri vysokej škole, zamestnaný iba pár mesiacov. Nakoniec som sa cenu dozvedel. Povedal som si „fuh“, ale na druhej strane – auto malo dokumentáciu, bolo vyrobené a dovezené z Nemecka, z najhrubšieho laminátu... Videl som tam potenciál rastu hodnoty. Tak nastúpila mužská matematika. S priateľkou sme si hľadali bývanie, takže niečo sme už mali nasporené... čiže to padne na auto, požičiam si od brata, požičiam si od otca, posplácam im to budeme na nule a budeme od nuly hľadať bývanie.
Čo na to priateľka?
Samozrejme, žena sa ma pýtala, či som normálny. Ja som jej však vysvetlil, že to je investícia. Necháme si to auto tri-štyri roky a potom ho predáme so ziskom. Na to privolila, že to budeme mať v podstate ako poistku. Za takýchto šťastných okolností som teda auto nadobudol v roku 2011 a odvtedy sa stalo členom našej rodiny.
Ako sa ti žije s autom s historickým brzdovým systémom?
Moje auto má vpredu kotúčové brzdy, takže brzdí dobre. Avšak pre nízku priľnavosť pneumatík je veľmi ľahké zablokovať kolesá, takže si treba dávať pozor. Rovnako treba myslieť na vôľu v riadení, ktorá môže byť podľa manuálu až 15 stupňov, čo je dnes nemysliteľné. Dá sa s tým naučiť žiť, človek zistí, že treba vnímať oveľa viac vecí okolo seba. Keď napríklad predbiehaš kamión, pripravíš sa na to, že ťa to „vsaje“ do jeho aerodynamického vaku a potom zas dostaneš facku, keď si na jeho úrovni. Plus moje auto, keďže je z laminátu, váži odhadom asi 500 kg.
Čo sa s autom dialo potom, čo si ho kúpil?
Môj pôvodný plán bol, že auto je pekné, dám naňho iba biele lemy a budem na ňom jazdiť. Po trištvrte roku mi však odišla spojka. Na tieto veci je jeden odborník v Olomouci,tak som mu auto zaniesol. Keď sa naňho dôkladnejšie pozrel, oznámil mi, že mám už prevŕtaný motor (zväčšený objem, pozn. red.), ale je tak nešťastne poskladaný, že by ho odporúčal celý prekopať. Ja som mu povedal, nech mi ho nacení. On to aj spravil a poviem to tak... Najväčšia obava veteránistu je, že po jeho smrti žena predá jeho veci za ceny, ktoré jej povedal. Takže aj keď som žene povedal asi iba tretinovú sumu v porovnaní so skutočnou, pýtala sa ma, či som normálny (smiech). Ale nakoniec sme to nejako dali. Neskôr sa mi ešte pokazila prevodovka, tak som rovno kúpil Rancho prevodovku s dlhšou štvorkou pre jazdu na diaľnici... Nechal som vymeniť výplne dverí po vzore originálu, ktorý tam nemal reproduktory, dal som spraviť strechu, aby nezatekala a najmä som dorobil kúrenie. Raz sme šli so ženou z Prahy keď boli vonku 3 stupne. Mali sme na sebe oblečené úplne všetko – tri až štyri vrstvy, plus sme boli zakrytí dekou – a aj tak nám nebolo teplo. Toto všetko však bolo na začiatku. Za posledné štyri roky sa dá povedať, že je Speedster úplne spoľahlivý.
Na aké príležitosti ho vyťahuješ z garáže?
Akékoľvek. To znamená, že s ním idem do roboty, na nákup, na výlet, na svadbu, na zraz... Nemám problém to auto podľa nálady vytiahnuť kedykoľvek a kamkoľvek. Na karosérii mám keramickú ochranu od beautyCarDetailing (BCD), takže o lak sa nebojím a keď ho treba umyť, iba nahodím strechu, navštívim bezdotykovú umyváreň a vysuším ho mäkkým uterákom.
Koľko kilometrov máš už najazdené?
S týmto novým motorom asi 15 tisíc. Kilometre na šasi nemá zmysel počítať, pretože je prakticky celé nové.
Aké má vlastne tvoje auto technické údaje?
Je to boxer štvorvalec s objemom zväčšeným na 1,8 litra na dvojitom karburátore Weber, má ostrejšiu vačku, odľahčený zotrvačník, Rancho prevodovka. Auto by malo mať okolo 90 – 100 koní, čo je vzhľadom na hmotnosť okolo 500 kg (presnú nemám zmeranú) super. Auto má znížený podvozok vpredu aj vzadu
Kde všade si s ním bol, čo si s ním robil? Čo je zatiaľ tvoja najsilnejšia spomienka s týmto autom?
Bol som s ním v Slovinsku na Blede. Priznám sa, že sa mi tam nechcelo ísť s autom po diaľnici, takže som si tam auto nechal doviezť a tam som si parádne pojazdil. Bol som s ním v Prahe na zraze, kde sa robili tzv. jarné šprinty, v Trenčíne... Veľmi rád jazdím do Banskej Štiavnice. Tam sme sa raz ubytovali v hoteli, ktorý nemal parkovanie. Správca má však syna, ktorý tiež pracuje na takejto 356-ke, takže nám uvoľnil svoje vlastné miesto vo dvore, aby sme ju mali kde zaparkovať. To bola paráda.
Ako rodinné auto si si vybral Porsche Cayenne. Je to náhoda, alebo máš k Porsche špeciálny vzťah?
Myslím si, že to druhé. Ale opäť sa dostávame k tvojej prvej otázke. Môj firemný voz je SUV nižšej strednej triedy, ktoré sa bežne cenovo pohybuje okolo 25 – 30 tisíc eur. V deň, keď to auto vyšlo z predajne, stratilo na hodnote pár tisíc. Ja teda také peniaze oveľa radšej dám do jazdeného auta. Už za 25 tisíc sa dá zohnať veľmi slušné, čoho dôkazom je aj môj Cayenne, a pritom ma s ním už nečaká taká drastická strata hodnoty.
Aký je to presne model? Čo sa ti na Cayenne najviac páči?
Je to Cayenne diesel, s trojlitrovým šesťvalcom. Som spokojný – je to priestranné, pohodlné auto a páči sa mi, že si ctí Porsche tradície a má veľký otáčkomer v strede. Plus je to mimoriadne kvalitne poskladané auto.
Máš zálusk aj na jeden z modernejších modelov Porsche? Aký a prečo?
Áno, veľmi sa mi páči nová 911 targa GTS, ale tiež by som si ju upravil na svoj obraz. Mňa to baví. Jedna nemecká firma na ňu ponúka predné blatníky z GT2 RS s výduchmi a zadné blatníky z 911 turbo. Ale priznám sa, že v konečnom dôsledku ma ešte viac láka cesta, akou sa uberá Lightspeed Classic a Singer.
Mimochodom, ako vznikala táto tvoja úžasná garáž?
Pri stavbe domu som chcel mať garáž prepojenú s obývačkou. Žena správne namietala, že to nie je dobrý nápad, lebo auto smrdí – najmä takéto staršie je cítiť po benzíne. Tak sme garáž oddelili oknom. Vzadu som chcel mať klubovňu, takže tu je takéto malé posedenie. A čo sa týka výzdoby – tie staré trámy boli pôvodne určené na spálenie a ja som ich zbadal a kúpil od chlapíka z dediny. Následne som ich ošetril a nalakoval. Stôl som si vyrobil z europaliet. A zvyšok, to sú rekvizity, ktoré som roky zháňal po všelijakých bazároch a na ebay. Chcel som, aby to bolo také štýlové, domácke s vintage atmosférou.
Je tu momentálne jedno prázdne miesto. Bežne tu parkuje ešte jeden veľmi zaujímavý model. O ňom spravíme zvlášť reportáž, keď sa ti do garáže vráti. Daj čitateľom malú návnadu, čo to je a na čo sa môžu tešiť.
Je to otcova 911 targa z prelomu rokov 1979 a 1980, o ktorú sa starám ja. Je to americký model s trochu priškrteným výkonom pre emisie, ale aj tak má okolo 185 koní. A je tam naozaj veľa úprav :). Takže sa je určite na čo tešiť.
